Boston
10. októbra (TASR) – Dvojica študentov Harvardovej univerzity vytvorila
desivé video demonštrujúce doxovanie mien, telefónnych čísel a adries
ľudí v reálnom čase. Dvojica využila inteligentné okuliare spoločnosti
Meta a technológiu rozpoznávania tvárí. TASR informuje na základe správy
portálu The Verge.
Doxing "(je) činnosť, pri ktorej ľudia so zlými úmyslami zverejňujú,
zvyčajne online, osobné informácie svojich obetí s úmyslom zahanbiť ich
alebo zastrašiť," uvádza portál Bezpečne na nete spoločnosti ESET.
Video predvádza použitie nástroja I-XRAY. Jeho autormi sú študenti
Harvardovej univerzity AnhPhu Nguyen a Caine Ardayfio. Na Nguyenove
video ako upozornil technologický portál 404 Media. Podľa The Verge je
na celom prípade najdesivejšie využitie v súčasnosti široko dostupných
technológií – inteligentných okuliarov Ray-Ban Meta a verejne
prístupných databáz.
I-XRAY využíva živé vysielanie videa do sociálnej siete Instagram.
Prenos monitoruje počítačový program s umelou inteligenciou (AI), ktorý
identifikuje tváre, sníma ich a snímky následne porovnáva s verejne
prístupnými databázami, kde vyhľadáva mená, adresy, telefónne čísla a
dokonca aj príbuzných. Nájdené informácie cez telefónnu aplikáciu potom
posiela späť používateľovi.
Video zachytáva oboch študentov, ako okuliarmi v reálnom čase
identifikovali niekoľkých svojich spolužiakov, našli ich adresy a tiež
mená príbuzných. Video tiež ukazuje, ako sa Nguyen a Ardayfio v
hromadnej doprave prihovárajú úplne cudzím ľuďom a vďaka informáciám
získaným okuliarmi predstierajú, že ich poznajú.
Presnosť technológií na rozpoznávanie tvárí je už pomerne dlho veľmi
vysoká a I-XRAY väčšinou iba spája niekoľko už existujúcich technológií.
Čiastočne sa spolieha na softvér na rozpoznávanie tvárí PimEyes. Denník
The New York Times ho v roku 2022 označil za "znepokojivo presný" a
"použiteľný hocikým".
Znepokojenie z technológie na rozpoznávanie tvárí ešte posilnilo
zistenie, že umelá inteligencia Clearview ju využíva v prospech
bezpečnostných zložiek. Novinkou Nguyenovho a Ardayfiovho pokusu však je
využitie technologického zariadenia dostupného širokej verejnosti,
ktoré možno používať ľahko a diskrétne.
"Tento nástroj sme nepostavili, aby sme ho zneužili, neplánujeme ho dať verejne k dispozícii,"
uvádzajú študenti v sprievodnom dokumente k projektu. Cieľom bolo
upozorniť na fakt, že čosi takéto už nepatrí do predstáv o vzdialenej
dystopickej budúcnosti, ale je realitou súčasnej technológie. Autori
projektu poukazujú najmä na jedinečnú automatickú činnosť nástroja
I-XRAY. Umožňujú ju veľké jazykové modely (LLM) spájajúce mená a
fotografie z obrovských informačných databáz.
Súkromie vzbudzovalo pri používaní inteligentných okuliarov od začiatku
veľké obavy. Okuliare Google Glass neuspeli čiastočne aj pre mohutnú
vlnu odporu vyvolanú v čase ich uvedenia na trh (15. mája 2014) ľuďmi,
ktorí nechceli byť natáčaní na verejnosti. Odvtedy však uplynulo už viac
než desať rokov a postoj spoločnosti výrazne zmenilo široké rozšírenie
smartfónov, vlogov a sociálnych sietí, ako je napríklad TikTok či
Instagram.
Moderné inteligentné okuliare Ray-Ban Meta sú v porovnaní s okuliarmi
Google Glass výrazne menej nápadné a pripomínajú bežné okuliare značky
Ray-Ban. Podporuje to možnosť ich masového rozšírenia, zároveň však
výrazne limituje ich rozpoznateľnosť. Okuliare spoločnosti Meta majú
podľa portálu The Verge svetelný indikátor, ktorý pri nahrávaní videa
svieti, portál ale počas ich testovania zistil, že vonku v slnečnom
svetle je nevýrazný a ľahko prehliadnuteľný najmä na miestach s
množstvom ľudí.
Spoločnosť Meta, prevádzkovateľ napríklad sociálnych sietí Facebook,
Instagram, či WhatsApp, nabáda používateľov v zmluvných podmienkach k
okuliarom k ohľaduplnosti pri ich používaní. Napriek tomu sa podľa nej
môže stať, že používatelia sa rozhodnú etiketu ich používania ignorovať.
Nguyen a Ardafiyo v sprievodnom dokumente upozorňujú na možnosť vyhľadať
svoju fotografiu a údaje v databázach a zakázať ich používanie. Úplné
vymazanie digitálnej stopy osoby z internetu je však prakticky nemožné a
dostupnosť informácií o sebe možno iba obmedziť, upozorňuje The Verge.